Šesť dní skutočnej slobody

Autor: Marian Miškovič | 27.8.2013 o 10:05 | Karma článku: 3,78 | Prečítané:  595x

O udalostiach a okolnostiach  roku 1968 a období pred a po ňom bolo už veľa povedané a napísané. Prevláda lyricko-idealistický rozprávkový mýtus v štýle, v ktorom strana vystupovala ako starostlivá matka koza , pospolitý ľud ako jej milujúce kozliatka a vojaci na tankoch ako vlk, hoci ako sa v reálnej skutočnosti ukázalo, bol to vlastne starostlivý gazda preoblečený za vlka, ktorý sa v skutočnosti staral o koziu farmu, dobovo povedané o kozie družstvo. História nesmie byť rozprávkou, legendárni hrdinovia by mali byť „poľudštení“ , ich skutočnými  činmi a konaním,  najmä však ich dôsledkami.

Z hľadiska potrebnosti neustať pri rozuzľovaní a dešifrovaní tých navonok známych historických udalostí potrebných k stanoveniu zodpovedajúcej diagnózy pre možnosť určenia účinnej terapie pre súčasnosť a pre zdarný priebeh liečby a rekonvalescencie v budúcnosti sme stále len na začiatku, čoby v čakárni u lekára. Žijeme s pocitmi frustrácie z prežitého aj z očakávaného. Prevláda oficiálny názor, ako dlho nám ubližovali a okupovali nás tí cudzí zlí, všetko hádžeme na nich, svojich si bránime a čistíme ako rodinné striebro, pomenovávame po nich inštitúcie, námestia, ulice, chránime si ich, svoje vykonštruované mýty o nich, o našich „siedmych statočných“. Vo všeobecnosti prevládajú   chiméry o tom období a sú živené najmä z pocitového hľadiska vyhodnocovania prežitého a stále pretrvávajúceho v živej pamäti.

Omnoho dôležitejšie ako falošná interpretácia je však  pravdivé historické hľadisko, zakladajúce sa na faktoch, vychádzajúcich z vtedajšieho geopolitického rozdelenia sveta so všetkými vplyvmi a okolnosťami. Hlavné heslo toho obdobia bolo „Socializmus s ľudskou tvárou“. Časový odstup od toho obdobia umožňuje dnes povedať, že v skutočnosti nešlo o žiadnu ľudskú tvár, ale o pretvárku, či hru. Korene toho „ľudského“ obdobia siahajú do pofebruárového vývoja spoločnosti s naivistickým pokusom o reformáciu nereformovateľného v bipolárne rozdelenom  dobre stráženom  zabezpečenom svete, so vzťahmi medzi príčinami vzniku bývalého socialistického tábora až po doposiaľ  pôsobiacou či zotrvačnou skôr však vedome živenou politickou silou tých myšlienok a širokého spektra vzťahov presahujúcich a prestupujúcich až do dnešného spoločenského a ekonomického marazmu. Mýty a rozprávky o starých dobrých časoch, keď...atď., šírenie ideológie moci a nedotknuteľnosti horných 10 000, tieto myšlienky sú bez prekážok a bez prestania kontinuálne vyživované a podporované nástrojmi moci, prenikli do povedomia aj podvedomia celej spoločnosti ,  preto sú stále živé v rôznych prevlečeniach a podobách. Aj novodobá história Slovenska po roku 1989 je nimi presiaknutá, rôznorodo prebieha ich reminiscencia a sú tak pripravené vo vhodnom čase otvorene zaujať stratené pozície možno trochu v inom strihu a farebnom odtieni a predstaviteľnými dôsledkami. Zväčšovanie ekonomických rozdielov v našej spoločnosti ale aj všeobecnej nespokojnosti v rámci globálneho kontextu, zvyšujúcej sa arogancie moci v bielych golieroch sú toho neklamným znakom.

Ale späť k téme. V roku 1968 šlo o naplnenie túžob po normálnom žití spojených s naplnením potláčaných ideálov ideológiou, o nápravu starých chýb, o obnovu ľudskosti, hrdosti, dôstojnosti, o vlastnú sebarealizáciu, o obnovenie hodnoty človeka, práce, spoločenských vzťahov, ale aj o pocity spolupatričnosti, žiaľ , ako sa ukázalo, tiež s naivnou vierou vo vtedajšiu politickú reprezentáciu, vedúcu dovtedy z hľadiska vojenského slobodnú krajinu do ešte väčšej poroby bez cieľa po nevyšliapanom chodníku. Ukázalo sa, že v skutočnosti im šlo len akoby o hru, o hru s občanmi v ich vlastníctve, vo vlastníctve dedičov pofebruárových všemocných nenávidených mocipánov s chvíľkovým rozmarom „slobodného myslenia“ nasadiac si pritom masky „človeka s ľudskou tvárou“ a nechajúc sa pritom velebiť a doslova nosiť na rukách, o hru, ako keď sa kamaráti hrajú na dobrých a zlých s hlinenými vojačikmi, s ktorými sa pohrajú, potešia, ale nakoniec polámu, postúpajú po nich, zatlačia do piesku a nechajú ich napospas svojmu osudu - aj sa pri hre trochu povadia, pobijú ale rýchlo zabúdajú na vzájomné nezhody a hádky, domov odchádzajú kamarátsky spoločne plece pri pleci a rozprávajú si svoje zážitky, sú to kamaráti na život a na smrť. V skutočnosti nešlo o hru, ako história ukázala, šlo o spevnenie opevnení, prehĺbenie zákopov, o obnovenie krachujúcej ideológie dôsledkov stalinizmu , o udusenie myšlienok meniaceho sa sveta, o upevnenie moci pomocou iných, nájdenie dôvodu na naše obsadenie vojenskou mocou a posilnenie svojich strácajúcich sa pozícií s využitím naivity vtedajších slávylačných dosadených pohlavárov (nedá sa povedať politikov). A život ide ďalej v starých koľajniciach ale s tým rozdielom, že naša vlasť bola plná cudzích vojakov od polnoci z 20. na 21. 08. 1968 až do 21. 06. 1991. Vo všeobecnosti existuje len jeden názor, a to, že sme boli í skoro 23 rokov okupovaní. A prichádzam ku koreňu tohto mýtu. Áno boli sme okupovaní, ale fakticky len do podpísania „Moskovských protokolov“ našimi najvyššími predstaviteľmi 26.08.1968 v Moskve, ktorými o. i. legalizovali pobyt vojsk na našom území a s ich pomocou si tak upevnili svoju moc nad krajinou. Teda len 6 dní trvala okupácia. Paradoxne tých 6 dní si ľud vládol prakticky sám, nakoľko celá naša najvyššia politická reprezentácia bola v Moskve, tých 6 dní hrdinsky „bojoval“ s okupujúcimi armádami svojím presviedčaním na uliciach o  správnosti „našej cesty“, tých 6 dní boli naše národy od februára 1948 fakticky prvý krát slobodné, lebo sa nevzdali, ale bojovali ako vedeli, svojím slobodným názorom a presvedčením. Ten pocit si pamätám dodnes a nič ho doposiaľ neprekonalo. Tých 6 dní je dodnes neprekonaných...ale to je už iná pieseň.

Aj preto je dôležité a priam nevyhnutné na doposiaľ navŕšenú kopu hnoja ešte mnohé čo-to prihodiť aj inej podstaty, kompost sa tak stane výživnejším a prinesie dobrému hospodárovi neskôr bohatú úrodu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan začal sezónu klasík druhým miestom, opäť ho zdolal van Avermaet

Belgičan porazil slovenského cyklistu na belgickej klasike Omloop Het Nieuswblad aj minulý rok.

DOMOV

Inštruktor lyžovania: Ľudia často preceňujú svoje sily

Vlado Zboja zdolal Everest, na Kubínskej holi vedie školu lyžovania.


Už ste čítali?