Izrael sa neosvedčil. Preto poslal Ježiša, ako nám bolo prisľúbené a dlho pred jeho príchodom v písmach avizované. Stalo sa. Ježiš bol, zdá sa, príliš dokonalý, otvorený, nepochopený, alebo až priveľmi pochopený pre ľudstvo, preto musel zomrieť, preto si ho Stvoriteľ povolal a odvolal z Jeho pozemskej misie a určil mu trvalé miesto v historickom kontexte stále prebiehajúceho Stvorenia, nech už si o tom myslíte čokoľvek.
Alebo si len zle vysvetľujeme Tvoje posolstvo cez neho? – všetko je možné...
Cez Ježiša si doplnil Tvoje zákony a platia, vedel si, čo ľudstvo potrebuje, bolo potrebné platné doplniť, dal si nám príklad, že vždy je možné na sebe pracovať a zlepšovať sa a zlepšovať svoje dielo.
A už to poznáme aj my, zákony tiež meníme, dopĺňame, rušíme ich časti i celé, a nie len zákony, ale aj svoje postoje, správanie, konanie, morálku...
Je ešte niekto ďalší, niekto iný z nás Tebou predurčený doplniť Tvoje zákony? Koho si poveril, komu si zveril túto úlohu, ktorý je to text, ako ho spoznáme... a kedy? Nie, nerúham sa, som Tvoj oddaný, len sa nahlas pre istotu pýtam, lebo Svet je veľmi zložitý a vlastne stále nepoznaný, chcem len komunikovať, čo keď...
Len máličko by som sa chcel, a možno aj mnohí ďalší, do Tvojho diela/experimentu neustálej činnosti tvorenia aktívne zapojiť, trochu pomôcť, mať tak možnosť spolupracovať s Tebou, sem-tam aspoň niečo pripomenúť, navrhnúť, či odporučiť. Neskromne Ťa o to takto otvorene prosím za ľudstvo, ale asi to prirodzene môžeme, dokonca musíme, musíme sa podieľať na zlepšovaní prítomnosti, ktorú môžeme a dokonca máme povinnosť aktívne spoluvytvárať, nie len pasívne perzistovať a nechať sa viesť inými bez ohľadu na ich spôsoby a morálku.
Podstúp to malé riziko spolupráce s nedokonalými pozemskými tvormi, veď Ty máš schopnosť poveriť, meniť a zmeniť, samozrejme aj odmietnuť, si všemohúci, povzbuď nás k tomu, pomôž nám a daj nám talenty, silu a odhodlanie konať. Vypočuj každého, aj takých ako som ja, často blúdiaceho, chybujúceho, pochybujúceho, zvedavého, nespokojného, hľadajúceho, dúfajúceho, bojujúceho, zároveň so stále prítomnou prosbou a vďačnosťou za pomoc.
Mnohé by ma vskutku zaujímalo - Ty zvažuj, či mi /nám odpovieš, či nám dovolíš odkryť mnohé doposiaľ skryté tajomstvá, asi musíme byť len trpezliví. Som presvedčený, že sa žiadnej z otázok ani tém nebojíš. Dokonca si myslím, že na ne už dávno čakáš. A práve na „tie“, nepríjemné, na telo - či na ducha. Už len pocit, že sa toho niekto odvažuje, že ma to vôbec napadlo (asi na to aj čakáš), je fascinujúci a povznášajúci. Tie vnuknutia námetov a tém, odkiaľ sa berú ? To je asi Tvoja odpoveď na mnou/nami želanú spoluprácu.
Začínam mať nádej, ba až istotu, že prijímaš tento návrh a chceš s ľuďmi spolupracovať napriek ich zlyhaniam a odmietaniu mnohého vrátane Teba, že nám dávaš šancu, že nás priam vyzývaš na otvorený dialóg s Tebou, ale aj dialóg každého so samým sebou. Mali by sme urobiť vždy všetko, aby sme dosiahli až na dno tém, nechali sa vyprovokovať, do extrémov možného, aj do zdanlivých absurdít, vydolovať všetky pocity – možno budeme prekvapení, akí dokážeme byť úprimnými a nekompromisnými k sebe aj k Tebe. Svojimi slovami dokážeme hladkať, nežne sa dotýkať, ale aj biť a zarezávať sa pod kožu, pichať a bodať, možno až mlátiť hlava nehlava, ale malo by to byť vždy v pokore pred hodnotami bez úmyslu ubližovať inému/Tebe... nie z rozkoše, nie z obdivu „záporov“, ale preto, že taký je tento svet, taký je život tu – „Nazemi“. Lebo takí sme - „MY“ – ľudia, veď určite si to tak chcel, aby sme Ťa prekvapovali svojou kreativitou, otvorenosťou, hľadaním,..určite nechceš, aby sme boli len poslušným stádom, akým by nás mnohí vplyvní chceli mať.
Pomáhaj nám, prosím Ťa, v tomto predsavzatí, v tomto mojom/našom snažení byť originálom, v chcení a vôli nezľaviť, nepoľaviť, vydržať, všetko vydržať. Prosím Ťa za všetkých o silu pre telo, o duševnú silu, o silu výpovede, o silu myšlienok, o silu pri rozhodovaní, o schopnosť každého byť spravodlivý, byť nezaujatý, byť zrozumiteľný a tiež...byť pochopený. Naozaj verím, že ma/nás vypočuješ a budeš počúvať, a nádej na Tvoju odpoveď a sprevádzanie sa mení v istotu. To pre nás veľmi veľa znamená, že takým malým čiastočkám v Tvojom megatvorení sveta (akými sú jednotliví ľudia) vieš, chceš a budeš venovať časť svojej pozornosti a času, veď Ty máš predsa vždy dosť času dosť na všetko a každého, nič a nik Ti nie je ľahostajné – viem, že sa nemýlim. Za seba Ti sľubujem otvorené a čestné myslenie a konanie, dôverný vzťah bez strachu, pritom plný úcty a obdivu k všetkému stvorenému a k Tebe. Život bez Teba predsa nedáva zmysel, tak ako džbán bez vody či vína je nepotrebný predmet bez zmyslu, nik by ho nevymyslel a nestrácal energiu a materiál na jeho výrobu.
Strach z Teba, ten je určený pre hlupákov a dobrovoľných samootrokov. Ty predsa nie si otrokár. A hlupákov, tak ako asi nikto na svete, ani Ty nemáš rád. Preto sa nemusíme báť s Tebou otvorene komunikovať – a to napriek našim mnohým starým, súčasným a určite aj budúcim prehreškom, ktoré sú v rozpore s Tvojimi prikázaniami, dal si nám ich, aby sme sa nezabudli ráno zobúdzať v pokore a v každodennom znovuzrodení. Veď Ty o každom z nás aj tak všetko vieš – povedal si nám, čo bude rozhodujúce. Stále trpezlivo čakáš na osobnú výpoveď a spoveď pred Tebou mnohých z nás. Vravíš, že každému pri hľadaní pomôžeš. Toto je naozaj výzva a veľký dar. Ľudia, počujete?
Kto hľadá - nájde, kto klope - bude mu otvorené, do toho, kto má srdce otvorené – vojde. Preto ja - hľadám, klopem, otváram...Aj preto Ťa neustále prosím – vo všetkom mi/nám pomáhaj. Odmenou mi/nám bude ťažká práca, Tvoja neustála neviditeľná prítomnosť a pomoc, preveruj nás, konfrontuj, skúmaj naše konanie a skúšaj ma/nás kladením tých najťažších prekážok a otázok. Nebudeme a nechceme kráčať iba vychodenými, vyšliapanými, či vystupajenými cestičkami a smermi.
Ty si nám dal schopnosti objavovať a využívať možnosti stvorenia, ktoré nás sprevádzajú našim žitím.. Neustále pozorujem, preciťujem a vnímam Tvoje úžasné dielo. Je krásne, inšpirujúce, obohacuje, posilňujúce... S ním a s Tebou dokážem žiť na tomto kúsku Zeme, tak ťažko skúšanom ideológiami, prehnitou korupciou pri riadení tohto chorého štátu, pri rabovaní a devastácii hodnôt, v devalvácii morálky, v tomto morálnom bahne, s nádejou, že nám pomôžeš zmeniť tento stav.
