reklama

Pohľad na zločinnosť z r. 1991 vs. 2019

Uverejňujem moje takmer identické zhodnotenie zločinnosti z roku 1991 s dodatkom k súčasnému stavu v roku 2019. Doplnenia a dodatok sú zvýraznené hrubým písmom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Zvýšenie zločinnosti, o ktorom sa toľko v poslednom čase hovorí, nie je zapríčinené snahou o nastolenie demokracie a postupným približovaním sa k jej ideálom.

Jej toľko deklarované zvýšenie spôsobuje veľmi dobre maskovaný boj momentálne porazenej totalitnej politickej sily (KS) proti demokracii, demokratickým politickým, ale i apolitickým silám, teda aj proti širokým vrstvám obyvateľstva, ktoré sú nevyhnutným podporným garantom/fundamentom demokracie (jej záštita).

Bývalá totalitná politická moc so svojím mocenským aparátom (VB, ŠTB, ĽM, armáda, súdy, prokuratúra, prisluhovači) v sebe samotnej a svojimi činmi zahŕňali v sebe (vo všeobecnosti - zákonmi podporovanú a takmer nekontrolovateľnú) zločinnosť, ktorá sa v štatistikách neobjavovala – celý bývalý mocenský aparát bol vo svojej podstate oficiálnou kolektívnou zločineckou organizáciou vymykajúcej sa takmer úplne akejkoľvek verejnej kontrole a z toho vyplývajúcej sa možnosti odhalenia, nebodaj odsúdenia a potrestania (len to, čo uznali za vhodné). Táto moc tvorila a dodnes tvorí vysoké percento našej spoločnosti. Svojou silou a metódami sama naháňala strach, veľmi tvrdo trestala, predovšetkým kolektívnu formu často krát z inscenovanej zločinnosti, resp. tzv. ochrany socialistických vymožeností, pričom jednotlivci nemali d. f. žiadnu šancu. Drobnú kriminalitu svojím spôsobom podporovala, pretože ju netrestala.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Určité percento kriminality je a bude v každej spoločnosti bez rozdielu jej politickej orientácie. Ďalším faktorom pred novembrom deklarovanej nižšej zločinnosti bolo aj jej úmyselné a programové utajovanie.

Po zvrhnutí/vzdaní /odstúpení totalitnej moci sa doteraz postavenie legálnych „zločincov“ zásadne zmenilo - z vedúcej sily na silu opozičnú. Ako historicky negatívna protidemokratická sila nemala a nemá záujem na budovaní demokratického štátu. Týmto sa doposiaľ legálna netrestaná zločinnosť ocitla na platforme nelegálnej a nepreferovanej, a tým sa automaticky dostáva do rozporu so zákonmi. Z legálnej mafistickej politicko-zločineckej suborganizácie sa stáva mafistické podsvetie s cieľom „škodiť“ (čím horšie tým lepšie). Každý úspech a dosiahnutý pokrok demokratických síl je „ich“ neúspechom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zvýšenie zločinnosti a z toho vyplývajúci strach ľudí je jedným z prostriedkov, ako destabilizovať novobudujúcu sa spoločnosť a spomaliť jej nastoľovanie, Prostriedkov a arzenálu na jej zvyšovanie je neúrekom, avšak všetky majú spoločného nepriateľa: najväčší je strach z nastoľovania demokracie, nezmierenie sa s prehrou na politickej scéne ( podľa „nich“ dočasnou), vedomia si svojej vlastnej sily a z doteraz nestratených pozícií na všetkých úsekoch spoločenského života, podporou zo zahraničia a v samotnej ideovej neznášanlivosti s inými názorovými skupinami a mnoho ďalších (chyby nových mladých neskúsených strán a „politikov“). Skutočný vinník a prapríčina väčšiny „zla“ v našej spoločnosti zostáva nepotrestaná. Otázka znie, či je to slabosťou a neskúsenosťou novej politickej reprezentácie, silou odstúpivšej, či inej príčiny/iných príčin. Nepotrestané (neodhalené) zlo vo veľkom množstve plodí ďalšie zlá, tým silnie a bujnie, je oslabovaná spravodlivosť (tým aj nastoľujúca demokracia) a „zlo“ to dobre vie. A toto všetko má hlboké dopady na náladu a angažovanosť najširších vrstiev obyvateľstva – ktoré prestáva veriť a opätovne sa začína len prizerať. Vzniknutá apatia a terajšie nevyhnutné hospodárske dopady na obyvateľstvo so znížením životnej úrovne ako zákonitej nutnosti spolu s plánovitým a programovo riadeným poukazovaním na nepravých vinníkov, rozoštvávaním ľudí, skupín, národností a národov navzájom vytvára živnú pôdu pre návrat „k nekontrolovateľnej zločinnosti“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Preto si myslím a som o tom presvedčený, že je nevyhnutné odhaľovať, nielen poodhaľovať, súdiť a trestať a nielen dvíhať varovne prst, očistiť náš verejný život nekompromisne a dôsledne od skutočných vinníkov (zločincov) – treba to robiť rázne, dôsledne, verejne, hlavne všade a rýchlo. Teda nielen rehabilitovať ale aj súdiť, a až po súde prípadne aj odpúšťať kajúcnikom.

Pod pokrievku nevidno, preto cieľom týchto riadkov je prebudiť mlčiacu väčšinu, ktorá musí začať hovoriť a pomôcť na svet našej ťažko sa rodiacej demokracie a vytvoriť pre ňu životne dôležité prostredie v zdravej rodine, v zdravej spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dovetok 2019. Zdá sa mi, že všetko, čo som napísal v roku 1991 sa potvrdilo a potvrdzuje, naviac sa zločinnosť rozšírila do celej spoločnosti, všade, ako rakovina, treba konečne pristúpiť k činom nastolenia spravodlivosti, poriadku a očisty.

Marian Miškovič

Marian Miškovič

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som rodák zo Skalice žijúci od dvoch rokov v Bratislave s koreňmi zapustenými v Spišskej Magure, profesne pôsobiaci 35 rokov v oblasti cestného hospodárstva, záujmovo orientovaný dejinnými udalosťami najmä od roku 1968, etikou, humanizmom, filozofickými a celospoločenskými otázkami v kontexte konkrétneho konania, jeho dôsledkov a východísk. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu