Pohľad na zločinnosť z r. 1991 vs. 2019

Autor: Marian Miškovič | 15.10.2019 o 23:52 | Karma článku: 1,42 | Prečítané:  487x

Uverejňujem moje takmer identické zhodnotenie zločinnosti z roku 1991 s dodatkom k súčasnému stavu v roku 2019. Doplnenia a dodatok sú zvýraznené hrubým písmom.

Zvýšenie zločinnosti, o ktorom sa toľko v poslednom čase hovorí, nie je zapríčinené snahou o nastolenie demokracie a postupným približovaním sa k jej ideálom.

Jej toľko deklarované zvýšenie spôsobuje veľmi dobre maskovaný boj momentálne porazenej totalitnej politickej sily (KS) proti demokracii, demokratickým politickým, ale i apolitickým silám, teda aj proti širokým vrstvám obyvateľstva, ktoré sú nevyhnutným podporným garantom/fundamentom demokracie (jej záštita).

Bývalá totalitná politická moc so svojím mocenským aparátom (VB, ŠTB, ĽM, armáda, súdy, prokuratúra, prisluhovači) v sebe samotnej a svojimi činmi zahŕňali v sebe (vo všeobecnosti - zákonmi podporovanú a takmer nekontrolovateľnú) zločinnosť, ktorá sa v štatistikách neobjavovala – celý bývalý mocenský aparát bol vo svojej podstate oficiálnou kolektívnou zločineckou organizáciou vymykajúcej sa takmer úplne akejkoľvek verejnej kontrole a z toho vyplývajúcej sa  možnosti odhalenia, nebodaj odsúdenia a potrestania (len to, čo uznali za vhodné). Táto moc tvorila a dodnes tvorí vysoké percento našej spoločnosti. Svojou silou a metódami sama naháňala strach, veľmi tvrdo trestala, predovšetkým kolektívnu formu často krát z inscenovanej zločinnosti, resp. tzv. ochrany socialistických vymožeností, pričom jednotlivci nemali d. f. žiadnu šancu. Drobnú kriminalitu svojím spôsobom podporovala, pretože ju netrestala.

Určité percento kriminality je a bude v každej spoločnosti bez rozdielu jej politickej orientácie. Ďalším faktorom pred novembrom deklarovanej nižšej zločinnosti bolo aj jej úmyselné a programové utajovanie.

Po zvrhnutí/vzdaní /odstúpení totalitnej moci sa doteraz  postavenie legálnych  „zločincov“ zásadne zmenilo - z vedúcej sily na silu opozičnú. Ako historicky negatívna protidemokratická sila nemala a nemá záujem na budovaní demokratického štátu. Týmto sa doposiaľ legálna netrestaná zločinnosť ocitla na platforme  nelegálnej a nepreferovanej, a tým sa automaticky dostáva do rozporu so zákonmi. Z legálnej mafistickej politicko-zločineckej suborganizácie sa stáva mafistické podsvetie  s cieľom „škodiť“ (čím horšie tým lepšie). Každý úspech a dosiahnutý pokrok demokratických síl je „ich“ neúspechom.

Zvýšenie zločinnosti a z toho vyplývajúci strach ľudí je jedným z prostriedkov, ako destabilizovať novobudujúcu sa spoločnosť a spomaliť jej nastoľovanie, Prostriedkov a arzenálu  na jej zvyšovanie je neúrekom, avšak všetky majú spoločného nepriateľa: najväčší je strach z nastoľovania demokracie, nezmierenie sa s prehrou na politickej scéne ( podľa „nich“ dočasnou), vedomia si svojej vlastnej sily a z doteraz nestratených pozícií na všetkých úsekoch spoločenského života, podporou zo zahraničia a v samotnej ideovej neznášanlivosti s inými názorovými skupinami a mnoho ďalších (chyby nových mladých neskúsených strán a „politikov“). Skutočný vinník a prapríčina väčšiny „zla“  v našej spoločnosti zostáva nepotrestaná. Otázka znie, či je to slabosťou a neskúsenosťou novej politickej reprezentácie, silou odstúpivšej, či inej príčiny/iných príčin. Nepotrestané (neodhalené) zlo vo veľkom množstve plodí ďalšie zlá, tým silnie a bujnie, je oslabovaná spravodlivosť (tým aj nastoľujúca demokracia) a „zlo“ to dobre vie. A toto všetko má hlboké  dopady na náladu a angažovanosť najširších vrstiev obyvateľstva – ktoré prestáva veriť a opätovne sa začína len prizerať. Vzniknutá apatia a terajšie nevyhnutné hospodárske dopady na obyvateľstvo so znížením životnej úrovne ako zákonitej nutnosti spolu s plánovitým a programovo riadeným poukazovaním na nepravých vinníkov, rozoštvávaním ľudí, skupín, národností a národov navzájom vytvára živnú pôdu pre návrat „k nekontrolovateľnej zločinnosti“.

Preto si myslím a som o tom presvedčený, že je nevyhnutné odhaľovať, nielen poodhaľovať, súdiť a trestať a nielen dvíhať varovne prst, očistiť náš verejný život nekompromisne a dôsledne od skutočných vinníkov (zločincov) – treba to robiť rázne, dôsledne, verejne, hlavne všade a rýchlo. Teda nielen rehabilitovať ale aj súdiť, a až po súde prípadne aj odpúšťať kajúcnikom.

Pod pokrievku nevidno, preto cieľom týchto riadkov je prebudiť mlčiacu väčšinu, ktorá musí začať hovoriť a pomôcť na svet našej ťažko sa  rodiacej  demokracie a vytvoriť pre ňu životne dôležité prostredie v zdravej rodine, v zdravej spoločnosti.

Dovetok 2019. Zdá sa mi, že všetko, čo som napísal v roku 1991 sa potvrdilo a potvrdzuje, naviac sa zločinnosť  rozšírila do celej spoločnosti, všade, ako rakovina, treba konečne pristúpiť k činom nastolenia spravodlivosti, poriadku a očisty.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Galavečer k novembru ‘89 bol dvakrát drahší ako v kauze Evka

Podujatie v SND vyšlo štát na pol milióna eur.

Dobré ráno

Dobré ráno: Biskupi kritizujú kňaza Kuffu len opatrne

KBS sa ozvala proti kňazovi, no až keď jeho strana išla do koalície s fašistami.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Spájanie? Rozhodne, čo povie Kiska

Bez dobrej nálady Smer nezničíme.


Už ste čítali?